Prečo je zmena potrebná?

Takzvané dobrovoľné dražby sú v súvislosti s predajmi rodinných domov a bytov jedným z najvážnejších problémov súkromného práva na Slovensku v súčasnosti.

Dnes je možné, aby záložní veritelia dosiahli uspokojenie svojich pohľadávok, spravidla v čiastkach výrazne nad desaťtisíc eur, prostredníctvom mimosúdnej dražby. Pritom bežný veriteľ s pohľadávkou napríklad 500 eur musí prežiť zložitú tortúru pojednávaní a v prípade úspechu a neochoty dlžníka sa ešte musí spoľahnúť na súdneho exekútora, aby jeho pohľadávku vymohol. Problémom pritom nie je vymožiteľnosť pohľadávok záložných veriteľov. Záložní veritelia spravidla siahajú na domy a byty ako na prvú možnosť, ako sa domôcť pohľadávky. Ide totiž o „najefektívnejší“ spôsob, ako sa pohľadávky domôcť. Nikto totiž neskúma, či pohľadávka vôbec existuje. A ide o najdrastickejší spôsob.

Už tisíce rodín na Slovensku prišli o svoje obydlia, pretože záložní veritelia „v súlade so zákonom“ mimosúdne navrhli vykonanie dražby. O praktikách dražbníkov sa len špekuluje. Z dobre zakrývanej, no predsa nie celkom zakrytej praxe sa ukazuje neštandardné prepojenie medzi dražobníkmi a záložnými veriteľmi, ale aj vydražiteľmi.

Ani ministerstvo spravodlivosti, ktoré vykonáva kontrolu nad dražobníkmi od roku 2008, nedokázalo podniknúť žiadne efektívne kroky voči k dražobníkom smerujúce k dodržiavaniu zákona.

Za tejto situácie je tolerovanie neuveriteľného zneužívania i tak problematického zákona neudržateľné. 

Ide o malú, na oko nevýraznú zmenu dvoch zákonov. Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Cieľ zmeny je v dôvodovej správe jasne definovaný. Ak by sa zmena presadila, mohlo by to úplne zvrátiť do budúcnosti neisté postavenie všetkých, ktorí majú hypotéky či akékoľvek úvery a pôžičky zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam. Najmä rodiny by sa mohli cítiť bezpečnejšie. Nemuseli by sa báť, že ak im kvôli chorobe, nezamestnanosti, smrti živiteľa rodiny a podobných objektívnych nezavinených okolností, budú chýbať peniaze na splácanie dlhov, im súkromné firmy predajú ich vlastný byt či dom a tretia osoba ich potom z domu alebo bytu vyženie rovno na ulicu aj s maloletými deťmi. Všetko s blahosklonným prihliadaním štátu, vrátane polície. Nedoriešené by ostali majetkové nespravodlivosti a rodinné tragédie z minulých približne pätnástich rokov.

Pritom by neprišli skrátka ani banky a iní záložní veritelia. V civilizovaných štátoch, napríklad v Českej republike, v Rakúsku, v Nemecku, záložný veriteľ nemôže siahnuť na nehnuteľnosť bez súdnej kontroly. Tamojšie zákony vyžadujú, aby záložný veriteľ najskôr mal exekučný titul. Ako vidno, aj v týchto krajinách efektívne funguje trh s hypotékami.